Výcvik vodičov v autoškole

Výcvik prebieha pod dohľadom vyškolených inštruktorov, ktorí majú oprávnenie vyučovať žiadateľov o vodičské oprávnenie. Jednotlivé kurzy, na ktoré je autoškola registrovaná, sa vykonávajú podľa učebných osnov.

Pri vodičskom kurze je žiadateľ povinný preukázať absolvovanie kurzu prvej pomoci u akreditovanej fyzickej osoby alebo právnickej osoby a po absolvovaní kurzu prvej pomoci je žiadateľ povinný podrobiť sa skúške z poskytovania prvej pomoci.

Výučba v autoškole prebieha v troch častiach:

• Teoretická časť
• Praktická časť
• Kurz prvej pomoci

Vyučovacia hodina výučby teórie a praktického výcviku trvá 45 minút. V jednom dni nesmie výučba a výcvik jedného účastníka kurzu trvať dlhšie ako 9 vyučovacích hodín. Začatie, trvanie, štruktúra a obsah každého kurzu sa dohodne medzi prevádzkovateľom autoškoly a žiadateľom pred začatím kurzu. Vodičský kurz musí svojím trvaním, štruktúrou a obsahom zabezpečiť, že účastník vodičského kurzu bude po skončení prípravy spôsobilý vykonať skúšku odbornej spôsobilosti v ustanovenom rozsahu ustanovenom pre jednotlivé skupiny a podskupiny vodičských oprávnení.

Teoretická časť výcviku vodičov

Denne môže výučba teórie trvať najviac jeden vyučovací celok trvajúci tri vyučovacie hodiny. Výučba teórie sa vykonáva v skupinách. V jednej skupine môže byť najviac 30 účastníkov kurzu na jedného inštruktora autoškoly. Má rozsah najmenej 42 vyučovacích hodín.

Ak účastníkom kurzu je občan s ťažkým zdravotným postihnutím, vodičský kurz možno vykonať podľa individuálnej učebnej osnovy.

Ak je vodičský kurz súčasťou výučby v škole, možno upustiť od výučby teórie v takom rozsahu, v akom je jej obsah súčasťou učebnej látky študijného alebo učebného odboru ako prípravy na budúce povolanie.

Výučba teórie zahŕňa:

• Výučba pravidiel cestnej premávky
• Výučba teórie vedenia vozidla a zásad bezpečnej jazdy
• Výučba základov konštrukcie vozidiel a ich údržba

Učebné osnovy kurzov podľa § 2 ods. 1 zákona č. 93/2005 Z. z. o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov:

1. Výučba predpisov o cestnej premávke a s nimi súvisiacich právnych predpisov je zameraná na výklad:

a) jednotlivých ustanovení pravidiel o cestnej premávke a príslušných vykonávacích predpisov,

b) dopravných značiek a dopravných zariadení vrátane svetelných signálov a pokynov na riadenie premávky,

c) riešenia dopravných situácií, uplatňovania pravidiel prednosti v jazde a obmedzenia rýchlosti,

d) najdôležitejších princípov, týkajúcich sa dodržiavania bezpečnej vzdialenosti medzi vozidlami, brzdné vzdialenosti a ovládanie vozidla v rôznych poveternostných podmienkach a rôznych podmienkach na ceste,

e) rizikových faktorov týkajúcich sa rôznych podmienok cestnej premávky, najmä pokiaľ ide o jej zmeny v súvislosti s počasím alebo jazdou vo dne alebo v noci, charakteristiky rôznych typov ciest a príslušné právne predpisy,

f) predpisov týkajúcich sa úradných dokumentov požadovaných v prípade používania vozidla, všeobecné pravidlá činností v prípade dopravnej nehody (postavenie výstražného trojuholníka a zapnutie výstražného zariadenia) a opatrenia, ktoré je potrebné realizovať pri pomoci účastníkom dopravnej nehody, bezpečnostné faktory týkajúce vozidla, nákladu a prepravovaných osôb,

g) bezpečnostných faktorov týkajúcich sa vozidla, nákladu a prepravovaných osôb, opatrnosť vodiča pri opustení vozidla,

h) príčin a rozboru dopravných nehôd, tematiky ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami,

i) povinností vodiča, prevádzkovateľa vozidla,

j) podmienok technickej spôsobilosti a nespôsobilosti vozidla na premávku na pozemných komunikáciách,

k) občianskoprávnej a trestnoprávnej zodpovednosti vodiča, rozsahu a podmienok povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

2. Výučba konštrukcie a údržby je zameraná na výklad:

a) všeobecného opisu konštrukcie kategórie vozidla, na ktorú sa výcvik alebo doškoľovací kurz vykonáva,

b) základného opisu konštrukcie vozidiel, ich činnosti a základov praktickej údržby,

c) zásad údržby a jej významu pre bezpečnosť a hospodárnosť prevádzky

vozidla.

3. Výučba teórie vedenia vozidla je zameraná na výklad:

a) všeobecného opisu funkcií jednotlivých ovládacích mechanizmov vozidiel, oznamovačov a ukazovateľov,

b) bezpečnostné zariadenia vozidla a používanie bezpečnostných pásov, hlavových opierok a bezpečnostných zariadení pre deti, primerané používanie zvukových výstražných zariadení,

c) základných postupov pri vedení vozidla (napr. rozbiehanie, radenie prevodových stupňov, brzdenie, zastavovanie, ovládanie volantu, cúvanie),

d) jazdy s vozidlom v rôznych situáciách (napr. jazda v meste, mimo mesta, dodržiavanie bezpečnej vzdialenosti medzi vozidlami, brzdné vzdialenosti; suchá, vlhká, mokrá vozovka a pod.) a za rôznych poveternostných podmienok (napr. za dažďa, sneženia, hmly, slnečného počasia a pod.),

e) jazdy s prípojným vozidlom a vlečenia vozidiel,

f) techniky jazdy v rôznych podmienkach,

g) predpisy týkajúce sa používania vozidla vo vzťahu k životnému prostrediu, obmedzenie emisií škodlivín, primeranú spotrebu paliva atď.,

h) povinnú výbavu vozidiel.

4. Výučba zásad bezpečnej jazdy je zameraná na výklad:

a) základných fyzikálnych zákonitostí jazdy s vozidlom príslušnej kategórie,

b) vplyvu ľudského činiteľa, technického stavu vozidla a prostredia na bezpečnosť jazdy,

c) technické aspekty v súvislosti s bezpečnosťou cestnej premávky; žiadatelia musia byť schopní rozpoznať najčastejšie chyby v riadení, podvozkovej časti, brzdnom systéme, pneumatikách, vo svetlách a v ukazovateľoch smeru, reflektoroch, spätných zrkadlách, ostrekovačoch a stieračoch, vo výfukovom systéme, v bezpečnostných pásoch a vo zvukových výstražných zariadeniach,

d) zásad predvídavosti, rozpoznávania a riešenia kritických dopravných situácií,

e) problematiky vzájomných vzťahov jednotlivých účastníkov cestnej premávky,

f) významu pozornosti, vnímania, reakčnej schopnosti, úsudku a rozhodovacej schopnosti, spôsob správania sa vodiča voči ostatným účastníkom cestnej premávky, ako aj zmeny v správaní sa vodiča v dôsledku vplyvu alkoholu, drog a liekov, duševného stavu a únavy,

g) špecifických rizikových faktorov týkajúcich sa nedostatku skúseností ostatných účastníkov cestnej premávky, najmä najzraniteľnejších, ako sú deti, chodci, cyklisti a zdravotne postihnuté osoby, riziká vyplývajúce z vedenia a z výhľadu vozidiel rôznych kategórií,

h) podmienok prepravy osôb a nákladov,

i) špecifickosti prepravy nebezpečných nákladov a vecí.

Špecifické ustanovenia týkajúce sa skupín AM, A a podskupiny A1 zamerané na:

a) všeobecné predpisy a ustanovené podmienky pre vedenie motorových vozidiel, povinnosť používať ochranné okuliare alebo ochranný štít a ochrannú prilbu,

b) viditeľnosť vodiča motocykla ostatnými účastníkmi cestnej premávky,

c) rizikové faktory týkajúce sa rôznych podmienok cestnej premávky s osobitnou pozornosťou zameranou na smerovú stabilitu motocykla – (klzkosť vozovky, kryty odpadových kanálov, vodorovné značenie ciest, električkové pásy, železničné priecestia atď.),

d) technické aspekty súvisiace s bezpečnosťou cestnej premávky s osobitnou pozornosťou zameranou na núdzové spínače, chladenie, mazanie – hladina oleja a reťaz.

Špecifické ustanovenia týkajúce sa skupín C, C+E, C1+E, D, D+E, D1+E a podskupín C1, D1 zamerané na:

a) ustanovené podmienky pre vedenie motorových vozidiel, predpisy o dobe jazdy a odpočinku, bezpečnostné prestávky,

b) ustanovené podmienky týkajúce sa nákladnej alebo osobnej dopravy; dokumentov o vozidle a prepravných dokumentov vyžadovaných pre vnútroštátnu a medzinárodnú nákladnú a osobnú dopravu; všeobecné pravidlá činností v prípade dopravnej nehody (postavenie výstražného trojuholníka a zapnutie výstražných zariadení) a opatrenia, ktoré je potrebné realizovať pri pomoci účastníkom dopravnej nehody,

c) technické aspekty súvisiace s bezpečnosťou cestnej premávky pri poruche vozidla, pri výmene kolies atď.,

d) predpisy o hmotnostiach a o najväčších prípustných rozmeroch vozidiel a jazdných súprav; predpisy o obmedzovačoch rýchlosti,

e) prekážky vo výhľade spôsobené charakteristikami vozidiel,

f) čítanie trasy v cestnej mape vrátane používania elektronických navigačných systémov; bezpečnostné faktory týkajúce sa nákladu vozidla; kontrola nákladu (usporiadanie a upevnenie), ťažkosti s rôznymi druhmi nákladu (napr. kvapaliny, visiaci tovar), nakládka a vykládka tovaru a používanie nakladacieho zariadenia - (len skupiny C, C+E, C1+E a podskupina C1);

g) zodpovednosť vodiča z hľadiska prepravy cestujúcich; pohodlie a bezpečnosť cestujúcich; prepravu detí; nevyhnutné kontroly pred jazdou; (autobusy verejnej hromadnej dopravy osôb - (len skupiny D, D+E, D1+E a podskupina D1),

h) zásady konštrukcie a fungovania spaľovacích motorov, kvapalín (napr. motorový olej, chladiace médium, kvapalina ostrekovača), palivového systému, elektrického systému, zapaľovacieho systému, prevodového systému (spojka, prevodová skriňa atď.),

i) mazanie a ochranu proti mrazu,

j) zásady konštrukcie, montáže, starostlivosti a správneho používania pneumatík,

k) princípy činnosti a údržby rôznych druhov brzdových zariadení (vrátane antiblokovacieho zariadenia), regulátorov rýchlosti, ich hlavné časti, a používanie,

l) princípy rôznych druhov spojovacích systémov, spôsob ich činnosti, ich hlavné časti, pripojenie, obsluha a denná údržba (len skupiny C+E, D+E),

m) metódy zisťovania poruchy na vozidle a preventívna údržbu vozidla a nevyhnutné opravy,

n) zodpovednosť vodiča z hľadiska prevzatia, prepravy a doručenia tovaru v súlade s dohodnutými podmienkami (len skupiny C, C+E, C1+E a podskupina C1),

o) manipuláciu so záznamovým zariadením (tachografy).

Praktická časť výcviku vodičov

Denne môže praktický výcvik trvať najviac jeden výcvikový celok trvajúci:

• šesť hodín výcviku v údržbe vozidla,
• dve vyučovacie hodiny na trenažéri alebo na autocvičisku,
• tri vyučovacie hodiny výcviku v cestnej premávke.

Praktický výcvik sa vykonáva v skupinách. V jednej skupine môže byť na jedného inštruktora autoškoly najviac:

• sedem účastníkov kurzu, ak ide o výcvik v údržbe vozidla,
• štyria účastníci kurzu, ak ide o výcvik na trenažéri,
• traja účastníci kurzu, ak ide o výcvik na autocvičisku,
• jeden účastník kurzu, ak ide o výcvik v cestnej premávke.

Praktický výcvik má rozsah najmenej 47 vyučovacích hodín.

Praktická výučba zahŕňa:

• Výcvik v údržbe vozidla
• Výcvik vo vedení vozidla

1. Výcvik na trenažéri alebo na autocvičisku
2. Výcvik v cestnej premávke

Výcvik v cestnej premávke možno začať až po absolvovaní výučby teórie vedenia vozidiel a zásad bezpečnej jazdy a najmenej polovice výučby pravidiel cestnej premávky, ak účastník kurzu po výcviku na trenažéri alebo na autocvičisku preukáže, že má základné zručnosti potrebné na ovládanie vozidla.

Učebné osnovy kurzov podľa § 2 ods. 1 zákona č. 93/2005 Z. z. o autoškolách a o zmene a doplnení niektorých zákonov:

1. Praktický výcvik vo vedení motorového vozidla sa vykonáva v jednotlivých etapách a je zameraný na:

a) I. etapa - nácvik a zvládnutie základných zručností vodiča potrebných na ovládanie vozidla príslušnej skupiny vodičského oprávnenia mimo cestnej premávky,

b) II. etapa - precvičovanie základných zručností vodiča s dôrazom na dodržiavanie jednotlivých ustanovení pravidiel o cestnej premávke, príslušných vykonávacích predpisov a zásad bezpečnej jazdy,

c) III. etapa - nácvik jednotlivých zručností vodiča zameraných na riešenie zložitých dopravných situácií v cestnej premávke s využitím maximálnej rýchlosti 80 km.h-1 pri jazde mimo obce.

2. Praktický výcvik v údržbe je zameraný na:

a) oboznámenie sa s vozidlom formou praktickej ukážky, ktorá sa vykonáva pred začatím praktického výcviku s vozidlom príslušnej kategórie podľa skupiny vodičského oprávnenia, na ktorú sa výcvik vykonáva,

b) nácvik základov praktickej údržby a ošetrovania vozidla.

Kurz prvej pomoci

Autoškola môže okrem výučby a výcviku vykonávať aj kurzy prvej pomoci, ak získala akreditáciu na uskutočňovanie kurzov prvej pomoci. O akreditácií rozhoduje Ministerstvo zdravotníctva. Ak autoškola nevykonáva kurz prvej pomoci, účastník vodičského kurzu je povinný preukázať absolvovanie kurzu prvej pomoci u inej, na tento účel akreditovanej fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa osobitného predpisu.

Účelom kurzu prvej pomoci je:

• nadobudnutie teoretických vedomostí a praktických zručností potrebných na poskytovanie prvej pomoci so zameraním na príčiny a následky vzniku dopravných nehôd, riešenie najčastejších náhlych udalostí ohrozujúcich život a zdravie,
• osvojenie si významu poskytovania prvej pomoci v systéme neodkladnej zdravotnej starostlivosti pri náhlych udalostiach ohrozujúcich život a zdravie so zameraním na úrazy pri dopravných nehodách,
• vedenie k pozitívnemu postoju k poskytovaniu prvej pomoci a k preventívnym opatreniam náhleho ohrozenia života a zdravia.

Rozsah kurzu je 8 vyučovacích hodín. Kurz je rozdelený na 2 časti, v ktorých frekventanti získajú teoretické vedomosti a praktické zručnosti. Prvá časť sa skladá z teoretickej výučby v trvaní 3 hodiny. Druhá časť zahŕňa prax a modelové situácie v trvaní 5 hodín.

Skladba kurzu prvej pomoci: Teoretická výučba = Prax + Modelové situácie

Učebný plán a osnova kurzu prvej pomoci pre autoškoly:

Účastník vodičského kurzu je po absolvovaní kurzu prvej pomoci povinný podrobiť sa skúške z poskytovania prvej pomoci. Skúška z poskytovania prvej pomoci sa vykonáva pred inštruktorom prvej pomoci, ktorý absolvoval akreditovaný kurz inštruktora prvej pomoci.

Skúšku z poskytovania prvej pomoci tvorí teoretická časť a praktická časť a trvá najviac 30 minút. V teoretickej časti skúšky sa overujú vedomosti potrebné na poskytnutie prvej pomoci, ktoré boli predmetom výučby. Táto časť skúšky sa uskutočňuje písomnou formou v podobe testu a obsahuje spravidla 20 otázok. Úspešným overením teoretických vedomostí písomnou formou je dosiahnutie najmenej 90 % správnych odpovedí. V praktickej časti skúšky sa overujú praktické zručnosti v simulovaných podmienkach potreby poskytovania prvej pomoci, použijúc figuríny s tým, že skúšaný má preukázať schopnosť včas a správne reagovať na situácie vyžadujúce poskytnutie prvej pomoci.

Inštruktor prvej pomoci po skončení skúšky z poskytovania prvej pomoci oboznámi účastníka kurzu prvej pomoci s hodnotením. Skúšku zhodnotí slovným vyjadrením „vyhovel“ alebo „nevyhovel“. Držiteľ akreditácie na uskutočňovanie kurzu prvej pomoci vydá, osobe po absolvovaní kurzu prvej pomoci a po úspešnom vykonaní skúšky z poskytovania prvej pomoci, potvrdenie o absolvovaní akreditovaného kurzu prvej pomoci.